Temná kapitola slovenskej histórie: Smrtiaci jed sa desaťročia vyvážal na skládky

Éra nevedomosti a falošnej bezpečnosti

V 60. a 70. rokoch minulého storočia panovala na Slovensku atmosféra priemyselného optimizmu. Chemický závod Chemko Strážske bol pýchou československého priemyslu - moderný podnik vyrábajúci látky, ktoré kedysi považovali za “absolútne bezpečné”. zdroj: ilustračné zábery Polychlórované bifenyly, skrátene PCB, boli zázračným produktom doby. Tieto syntetické chemické zlúčeniny mali široké priemyselné využitie - používali sa ako izolačné kvapaliny v elektrických transformátoroch a kondenzátoroch, teploprenosné médiá v priemyselných systémoch, zložky atramentov, komponenty mazadiel a ochranné látky proti horeniu v plastoch.

Masová produkcia bez poznania rizík

Chemko Strážske vyrobilo v rokoch 1959-1984 celkovo 21 500 ton PCB látok. V najproduktívnejšom období (1974-1983) dosahovala ročná výroba až 1 500-1 800 ton. Takmer polovica tejto produkcie smerovala na export - svet mal hlad po tejto “bezpečnej” látke. zdroj: ilustračné zábery

Nikto vtedy netušil, že vyrábame jednu z najnebezpečnejších látok, aké ľudstvo kedy vytvorilo. Paradoxne, ich najvýznamnejšie vlastnosti - stabilita a odolnosť - sa ukázali ako najväčšie nebezpečenstvo pre životné prostredie.

Cesta jedov na skládku

Predstavte si kolóny nákladných áut, ktoré deň čo deň vyvážali tony nebezpečného odpadu na skládku Hôrky-Pláne pri Strážskom. zdroj: ilustračné zábery Vodiči, robotníci, nikto z nich nemal tušenie, že manipulujú s látkou, ktorá sa nikdy nerozloží. PCB sú mimoriadne odolné voči väčšine prirodzených rozkladných procesov. V prostredí pretrvávajú celé desaťročia, ba dokonca storočia.

Odpad sa jednoducho vysypal na skládku. Žiadne špeciálne opatrenia, žiadna izolácia, žiadne varovanie. Na skládke Hôrky-Pláne sa nachádza približne 900 ton PCB látok uložených priamo na skládke (podľa odhadov z 80. rokov) spolu so 120 000 kubickými metrami rôzneho priemyselného odpadu.

Prvé varovné signály

Dokumenty poukazujú na dlhodobé problémy tejto lokality pri Strážskom. Hydrogeologické prieskumy z 80. a 90. rokov odhalili znečistenie podzemných vôd, pričom tesniaci systém z roku 1984 neplní svoju funkciu. Jedy prenikali do pôdy, do vody, do potravinového reťazca. zdroj: ilustračné zábery

Desaťročia ignorovanej katastrofy

Napriek tomu, že dnes patria PCB medzi dvanásť najnebezpečnejších svetových kontaminantov, Slovensko dlhé roky problém ignorovalo. Legislatívne úpravy reagujúce na európsku smernicu boli prijaté s 18-ročným oneskorením.

Kontroly, ak vôbec nejaké boli, zlyhávali na celej čiare. Kontrolóri čelili rôznym formám sabotovania svojej práce zo strany prevádzkovateľov skládok.

Dedičstvo hrôzy

V roku 2025 sa spustila prvá etapa sanácie: 150 ton PCB odpadu sa má spracovať v zahraničnom zariadení. Odhaduje sa, že v regióne, kde pôsobil podnik Chemko-Strážske sa môže nachádzať až 27 000 ton PCB kontaminovaného materiálu. zdroj: ilustračné zábery

To, čo kedysi považovali za neškodné vyvážanie priemyselného odpadu, sa dnes ukazuje ako environmentálna katastrofa obrovských rozmerov. PCB sa v prírode šíria vyparovaním z kontaminovaných lokalít, transportom vo vzduchu na veľké vzdialenosti, dažďom a snehom sa vracajú späť na zemský povrch a opätovným vyparovaním vzniká kontinuálny cyklus znečisťovania.

Poučenie pre budúcnosť

História vyvážania PCB na skládky je mementom toho, ako ľahko môže ľudská nevedomosť a krátkozrakosť spôsobiť katastrofu trvajúcu storočia. PCB reprezentujú jeden z najvážnejších environmentálnych problémov súčasnosti. Jeho riešenie si vyžaduje systematický a dlhodobý prístup, využitie najnovších vedeckých poznatkov, medzinárodnú spoluprácu a značné finančné prostriedky.

Dnes, keď stojíme pred výzvou sanácie desaťročia starých environmentálnych hriechov, si musíme uvedomiť, že každé naše dnešné rozhodnutie o nakladaní s odpadmi bude mať dôsledky pre generácie po nás.