Slovensko čelí výzvam v odpadovom hospodárstve: Malé pokroky a pretrvávajúce problémy

Slovenská republika sa od novembra 2023, keď ju Európska komisia zažalovala na Súdnom dvore EÚ kvôli nedodržiavaniu európskej legislatívy týkajúcej sa skládok odpadu, snaží o postupné zlepšenie situácie v odpadovom hospodárstve. Napriek určitým posunom stále zostávajú významné výzvy.

Aktuálny stav skládkovania a recyklácie

Situácia zostáva alarmujúca. V roku 2021 skončilo na slovenských skládkach približne 41% komunálneho odpadu, čo výrazne prevyšuje európsky priemer 23%. Európska únia stanovila jasné ciele: do roku 2025 by sme mali dosiahnuť 55% recyklácie komunálnych odpadov, do roku 2030 60% a do roku 2035 až 65%.

Odborníci však vyjadrujú pochybnosti o schopnosti Slovenska splniť tieto ambiciózne ciele bez zavedenia zásadných systémových zmien v oblasti odpadového hospodárstva. Súčasný trend naznačuje, že bez radikálneho zásahu bude naša krajina naďalej zaostávať za ostatnými členskými štátmi EÚ.

Odklad mechanicko-biologickej úpravy odpadov

Jedným z kľúčových nástrojov na zníženie skládkovania mal byť systém mechanicko-biologickej úpravy odpadov (MBÚ). Táto technika delí odpad na dve frakcie: organickú, ktorá sa dá ďalej zhodnotiť napríklad ako kompost, a suchú frakciu – papier alebo plasty, ktoré sa dajú recyklovať.

Povinnosť vykonávať MBÚ pred skládkovaním mala pôvodne platiť od roku 2021. Kvôli nepripravenosti infraštruktúry a administratívnym prekážkam však bola táto povinnosť viackrát odložená. Aktuálne sa očakáva jej zavedenie najskôr v roku 2027, čo predstavuje šesťročný odklad oproti pôvodnému plánu. Tento časový posun môže viesť k zvýšeniu nákladov na spracovanie odpadu a ďalším technologickým komplikáciám.

Kontroverzné plány na výstavbu spaľovní

Vláda naďalej presadzuje výstavbu nových spaľovní ako hlavné riešenie pre spracovanie komunálneho odpadu a splnenie záväzkov týkajúcich sa uzatvárania skládok. Tento zámer je však sprevádzaný výrazným odporom zo strany samospráv a miestnych obyvateľov, najmä v lokalitách ako Šaľa a Drienov, kde boli predstavené konkrétne projekty.

Nejasnosti pretrvávajú aj v terminológii – nie je presne špecifikované, či pôjde o klasické spaľovne slúžiace výhradne na zneškodňovanie odpadu, alebo zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu (ZEVO), ktoré by premieňali odpad na palivo. Tento rozdiel je kľúčový pre celkovú efektívnosť a environmentálnu prijateľnosť navrhovaných zariadení.

Nové legislatívne a strategické iniciatívy

Ministerstvo životného prostredia pripravuje aktualizáciu Programu odpadového hospodárstva SR na obdobie 2026–2030. Medzi prioritné oblasti by mali patriť implementácia nových legislatívnych požiadaviek a podpora princípov obehového hospodárstva.

Očakáva sa, že strategické kroky budú zahŕňať:

• Zlepšenie systémov triedenia odpadu
• Efektívnejšie zhodnocovanie bioodpadu
• Budovanie centier na opätovné používanie výrobkov
• Vytvorenie nového informačného systému odpadového hospodárstva

Inovatívne prístupy v samosprávach

Niektoré slovenské mestá začínajú implementovať vlastné inovatívne riešenia. Príkladom je Žilina, kde sa od januára 2025 zavádza množstevný zber odpadu pre obyvateľov rodinných domov. Týmto opatrením sa mesto snaží motivovať obyvateľov k lepšiemu triedeniu odpadu a predpokladá zníženie množstva odpadu končiaceho na skládke o 30% v priebehu piatich rokov.

Takéto lokálne iniciatívy predstavujú dôležitý krok k zlepšeniu odpadového hospodárstva, no pre celonárodný úspech je potrebný systematickejší prístup.

Výzvy do budúcnosti

Napriek určitým posunom stále zostáva množstvo výziev v oblasti odpadového hospodárstva na Slovensku:

• Potreba vytvorenia dostatočnej infraštruktúry pre spracovanie a recykláciu odpadu
• Zabezpečenie financovania nových technológií a zariadení
• Prekonanie odporu verejnosti voči výstavbe nových zariadení na spracovanie odpadu
• Harmonizácia národnej legislatívy s požiadavkami EÚ
• Zefektívnenie kontrolných mechanizmov nakladania s odpadom
• Zvýšenie povedomia obyvateľstva o dôležitosti zodpovedného nakladania s odpadom

Úspech v tejto oblasti bude závisieť od efektívnej spolupráce medzi vládou, samosprávami a občanmi, ako aj od schopnosti implementovať dlhodobé a udržateľné riešenia, ktoré budú skutočne fungovať v podmienkach Slovenska.