Stav skládok odpadu na Slovensku: Analýza aktuálnych dát z roku 2024

Na Slovensku je aktuálne v prevádzke 76 skládok odpadu, pričom mnohé z nich sa blížia k naplneniu svojej kapacity. Problematická situácia v odpadovom hospodárstve pretrváva aj napriek kritike zo strany Európskej komisie a odporúčaniam Najvyššieho kontrolného úradu SR.

Súčasný obraz slovenského odpadového hospodárstva

Slovensko dlhodobo zápasí s nadmerným využívaním skládkovania ako spôsobu nakladania s odpadmi. Zatiaľ čo priemer krajín Európskej únie dosahuje približne 25% odpadu ukladaného na skládky, v prípade Slovenska tento podiel predstavuje až dvojnásobok – alarmujúcich 50%. V roku 2019 bolo na území našej republiky v prevádzke 101 skládok odpadu, pričom na jedného obyvateľa pripadlo v priemere 435 kg komunálneho odpadu.

Štatistický prehľad skládok podľa aktuálnych údajov

K 31. októbru 2024 evidujeme na území Slovenska celkovo 76 fungujúcich skládok, ktoré sa delia do troch základných kategórií:

• Skládky nie nebezpečných odpadov (NNO): 62 zariadení
• Skládky nebezpečných odpadov (NO): 6 zariadení
• Skládky inertných odpadov (IO): 8 zariadení

Geografická distribúcia skládok

Rozloženie skládok v jednotlivých krajoch Slovenska je značne nerovnomerné:

• Nitriansky kraj: 13 zariadení
• Banskobystrický kraj: 12 zariadení
• Trnavský kraj: 10 zariadení
• Prešovský kraj: 10 zariadení
• Košický kraj: 7 zariadení
• Bratislavský kraj: 5 zariadení
• Žilinský kraj: 7 zariadení
• Trenčiansky kraj: 4 zariadenia

Kapacitné možnosti a naplnenosť

Z dostupných údajov vyplýva, že mnohé skládky sa približujú k hranici svojej kapacity. Napríklad:

• Regionálna skládka Veľký Krtíš má voľnú kapacitu len 4,48%
• Skládka v Brezne disponuje voľnou kapacitou 10,19%
• Skládka Šemetkovce vykazuje zostávajúcu kapacitu len 3,15%

Naopak, niektoré nedávno otvorené alebo rozšírené skládky majú značnú rezervu:

• Skládka Bojná uvádza voľnú kapacitu 82,79%
• Zariadenie v Michal nad Žitavou má k dispozícii 83% nevyužitej kapacity
• Skládka Monastyr v Medzilaborciach registruje 83,58% voľnej kapacity

Problematické aspekty kontrolných mechanizmov

Najvyšší kontrolný úrad SR vo svojej správe z roku 2020 poukázal na závažné nedostatky v oblasti dozoru nad skládkami odpadu. Kontrolóri odhalili, že:

• 23 skládok fungovalo bez požadovaných plánov úprav a bez príslušných rozhodnutí kompetentných orgánov
• Dodatočných 14 uzavretých skládok nebolo rekultivovaných v súlade s právnymi predpismi
• V období 2015-2019 nebola realizovaná žiadna kontrola kvality dozoru nad skládkami
• Mnohé legislatívne úpravy reagujúce na európske smernice boli implementované s významným oneskorením

Rizikové lokality a environmentálne hrozby

Osobitný prípad predstavuje lokalita Hôrky-Pláne pri Strážskom, kde sa podľa odhadov nachádza približne 900 ton nebezpečných PCB látok. Hydrogeologické prieskumy z 80. a 90. rokov minulého storočia potvrdili kontamináciu podzemných vôd, pričom tesniaci systém inštalovaný v roku 1984 už neplní svoju ochrannú funkciu.

Polychlórované bifenyly (PCB) patria medzi dvanásť najnebezpečnejších svetových kontaminantov. Vyznačujú sa mimoriadnou odolnosťou voči rozkladným procesom, schopnosťou akumulácie v tukových tkanivách živočíchov a podobnými toxickými vlastnosťami ako dioxíny.

Európsky tlak na systémové zmeny

Európska komisia opakovane kritizuje Slovensko za nedostatočnú implementáciu environmentálnych smerníc. V máji 2025 adresovala SR formálnu výzvu na nápravu v súvislosti s nesprávnou transpozíciou smernice o jednorazových plastoch, ktorá by mala minimalizovať ich negatívny dopad na životné prostredie.

Situáciu komplikuje aj pokuta 1,885 milióna eur udelená za nezákonné prevádzkovanie skládky v Považskom Chlmci, ktorá jasne dokumentuje nekonzistentný prístup k dodržiavaniu európskej legislatívy.

Perspektívy a navrhované riešenia

Na zlepšenie situácie NKÚ navrhol súbor opatrení:

• Vytvorenie komplexnej stratégie výkonu štátneho dozoru
• Pravidelné a systematické vyhodnocovanie kontrolnej činnosti
• Dokončenie informačného systému odpadového hospodárstva
• Posilnenie právomocí dozorných inštitúcií
• Zabezpečenie adekvátnych finančných rezerv na uzavretie a rekultiváciu skládok

Aktuálny stav skládkovania odpadu na Slovensku vyžaduje zásadnú transformáciu celého systému. Dôležitou súčasťou tejto zmeny musí byť nielen zvýšenie podielu recyklácie a opätovného využitia materiálov, ale aj efektívnejšia kontrola existujúcich zariadení, dôsledné vymáhanie právnych predpisov a adekvátne investície do environmentálne šetrných technológií.

Na nasledovnom odkaze nájdete plnú verziu analýzy Ministerstva životného prostredia SR: Stav skládok odpadu na Slovensku: Analýza aktuálnych dát z roku 2024

Komplexný prístup k problematike odpadového hospodárstva predstavuje nevyhnutný krok k trvalej udržateľnosti a ochrane životného prostredia pre budúce generácie.